„Začni hneď, pretože ak si myslíš, že teraz nie je ten správny čas, tak ten nebude nikdy. Pracuj na tom dnes, a neodkladaj veci na zajtra.“
Toto mi povedal pred týždňom skúsený obchodník a môj kolega, počas našej spolujazdy, keď som sa bola priučiť ako to chodí v praxi v reálnom obchodníckom svete.
Odvtedy na to stále myslím. Každý deň sa snažím ešte niečo nové naučiť a je mi jasné, že keď navštívim svoje prvé firmy ešte nebudem vedieť úplne všetko. Všetci okolo mi stále hovoria, že to nebudem vedieť nikdy, vždy sa budem mať čo učiť.
Pravdepodobne vždy niekde zablúdim, možno sa zakoktám hneď pri prvej návšteve alebo urobím nejaké malé chyby. Ale práve z týchto praktických skúseností sa naučím najviac, a chyby budem postupne odstraňovať. Preto vyštartujem na moje prvé návštevy už v priebehu tohto týždňa. Moje sny nepočkajú.
Na spolujazde s mojim spolupracovníkom som sa naučila množstvo vecí. Všimla som si, ako dokáže perfektne plánovať. Všetko malo svoj systém a dokázal si mnohé veci aj sám zariadiť. V jednej firme vyzdvihol tovar, o sto metrov ďalej ich dal potlačiť logom a komplet výrobok pre jeho zákazníka bol hotový za pár minút. Všímala som si, ako sa správa k zákazníkom, ako s nimi komunikuje.
Odporúčam každému, kto sa chce naučiť predávať, ísť na takúto spolujazdu so skúseným kolegom. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť na vlastné oči vidieť, ako to všetko chodí.
Čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako? a Kto?
Tak isto som minulý týždeň absolvovala aj ďalší workshop s mojim coachom. Cvičili sme, ako sa pýtať otvorené otázky. Vždy mi každý hovorí, že sa veľa pýtam a som moc zvedavá. Keď sme to však začali trénovať, zmeravela som, obarilo ma vnútorné teplo a oblial pot. Nevedela som po jednej či dvoch otázkach pokračovať. Nevedela som na čo sa mám ešte ďalej pýtať.
Myslela som si, že s tým až taký problém mať nebudem, cielene sa pýtať a začínať vety otázkami Čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako? a Kto?. Zistila som však, že to nie je také ľahké ako sa to na prvý pohľad javí. Takže moje najnovšie improvizačné cvičenie je takéto: každého koho stretnem, sa budem zámerne pýtať pomocou otvorených otázok. Samozrejme ho budem aj pozorne – aktívne počúvať, aby som dokázala použiť ďalšie vhodné otázky.
Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Skúšali sme aj moje predstavenie v jednotlivých firmách. Zakaždým, keď idem za dvere a mám vstúpiť a ísť sa predstaviť, mám celkom stres a strach. Ale nakoniec si vždy poviem, o nič nejde: buď teraz alebo nikdy. Stále sme ešte len na cvičisku. A ako sa hovorí ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Teším sa už na svoje prvé stretnutia. Som zvedavá na moje pocity pri prvých stretnutiach, keď budem stáť za dverami a hovoriť si v hlave: 3,2,1, IDEŠ KLOP!! Tak, ako to na začiatku bolo ďaleko, teraz je to už tu.
Verím, že to dokážem.
Wednesday (Rebeka)
