„Máte kopec nádherného a zaujímavého tovaru. Krásne to tu vonia a púšťate parádnu muzičku. Celý váš stánok, aj vy, vyžaruje neskutočné množstvo pozitívnej energie…“

Takto nejako chválil, pohupovaním  sa v rytme 165 BPM, mladý sympatický chalan v pruhovanom krátkom tričku s nevšednou šiltovkou na hlave. Alebo to bola baretka? Každopádne jeho šibalský úsmev a imidžovú, totálne čiernu briadku, sa nedalo nevšimnúť, keď si prišiel vyzdvihnúť svoj odložený hematitový energetický náramok.

Na krku mu visel jeho ochranný talizman, obľúbený  Nikon D300 s dlhým objektívom Nikkor. Cez plece mal prehodenú, zdalo sa, že celkom ťažkú brašnu s náhradnými objektívmi. Dozvedel som sa, že sa volá Peter Kováč – umeleckým menom Reefe a  tento rok je oficiálnym fotografom Jánošíkových dní. Jeho úlohou bolo nafotiť atmosféru a emócie na festivale. Či sa mu to podarilo môžete sami posúdiť na konci tohto blogu, kde som prilepil pár jeho fotografií, a aj linky na jeho ďalšie fotky.

Aj ja som sa mu trochu otvoril a poodhalil svoje súkromie pri našom krátkom rozhovore. Opísal som mu prečo predávam práve tu v Terchovej, a ako je možné, že toľko toho viem o ezoterike, mágii, kameňoch, amuletoch, či čajoch.

ZAUJAL HO PLAYLIST

Totálne ho zaujal hudobný playlist s namixovanými undergroundovými skladbami rôznych žánrov, ako deep house, drum & bass, oldschool jungle, reggae, hip-hop, až po black či melodeath metal. Pochválil som sa, že mi ho pomohli pripraviť moji spolu-pracujúci priatelia a dídžeji Mario „Wychitawacs“ s Matúškom „Milian Ridly“ a na metalové skladby mám dodávateľa „starého“ kamaráta z Dubnice  Juraja „Čimáka“.

Peťov inšpirujúci životný príbeh potešil srdce bojovníka, ktorý takisto môže byť  cestou pre ľudí hľadajúcich pokoj a šťastie. Na moje otázky ako dlho fotografuje a či robí aj niečo iné, povedal: „Šestnásť rokov už fotím a iba fotím, nič iné nerobím. Nie som za vodou, ešte nie som zahojený, ale nesťažujem sa. Mám svoje autíčko a robím čo ma baví, čo mám rád a čo je najhlavnejšie, som absolútne šťastný. Nenudím sa, musím sa však „oháňať“ a momentálne mám veľa špeciálnych zákazok a doma ma čaká aj niekoľko vlastných projektov.“

Prečo vlastne predávam v stánku a prečo som sa vybral na moju „Tour“ po Slovensku? Niekedy počas tejto zimy som sa rozhodol, že sa opäť po dvoch rokoch vyberiem cez leto na okružnú jazdu s našim mobilným predajným stánkom, priamo cez pulzujúce centrá remeselných jarmokov, hudobných a folklórnych festivalov.

Tento krát však nebude mojou úlohou pomáhať zlepšovať hospodárske výsledky kamenným obchodom, ale spravím undergroundové promo turné pre nový projekt: „jednoduchyzivot.sk“.

TRI DÔVODY PREČO “OBETUJEM” VÍKENDY

Keď som sa v máji vrátil z osudovej charitatívno-spoznávacej cesty po Nepále, povedal som svojim spolu-pracovníkom tri dôvody prečo „obetujem“ víkendy, a aj svoju účasť na maratóne v Košiciach; a prečo budem od júna do septembra namiesto relaxu pracovať aj počas víkendu a to viac ako 16 hodín denne a prečo budem spávať v aute na karimatke v spacáku.

Prvý dôvod je reklama a marketing pre náš nový internetový obchodík. Druhý dôvod a ďalšou mojou motiváciou prečo fyzicky pracujem počas víkendov, je zarobiť  za štyri mesiace toľko peniažkov, aby som z toho dokázal zaplatiť mzdu na celý rok pre Ivetku. Kamarátku, susedku z detstva a momentálne moju zdravotne znevýhodnenú spolu-pracovníčku v Goa výrobni.

A plus k tomu, z odmeny z predaja, ktorú mi vypočítajú kolegovci v Trenčíne, aby som mohol opäť ísť o dva roky do Nepálu, alebo niekde inde do sveta a finančne pomôcť ďalším dobrosrdečným ľudom, ktorí nemajú toľko šťastia a možností ako máme my na Slovensku.

NIE SOM ZVYKNUTÝ STRETAŤ NEZNÁMYCH ĽUDÍ

Tretí dôvod je pre mňa najdôležitejší zo všetkých. Chcem sa zdokonaliť v komunikácií a improvizovanej konverzácii. Potrebujem získať sebavedomie v komunikácii s neznámymi ľuďmi, lebo mám také tušenie, že toto budem potrebovať v nasledujúcich rokoch a chcem aby mi stretnutia s ľuďmi spôsobovali radosť a nie trápenie, alebo stres.

Dlhé roky žijem v ústraní vo svojej „jaskyni“ v Trenčianskych Tepliciach a stretávam sa iba so svojimi najbližšími spolu-pracovníkmi a s obchodnými partnermi v rámci mojej práce pre FSGroup. Ako hovorí Janka, moja partnerka a spriaznená dušička: „Ty si bojovník, ty si vždy nájdeš nejakú výzvu a musíš ju zvládnuť.“ Má absolútnu pravdu, lebo už dávno si naplno uvedomujem, že najväčší bojovník je ten, ktorý zvíťazí sám nad sebou.

Zatiaľ som nad očakávanie spokojný, baví ma predávať a rozprávať sa s ľuďmi a neskromne si hovorím, že robím kus dobrej roboty pre všetkých svojich ľudí. Veľmi dobre si uvedomujem ako pomáham svojimi vedomosťami, skúsenosťami, radami a najmä našim tovarom mnohým zákazníkom, ktorí to potrebujú. A samozrejme, sám sa veľa učím od každého koho stretnem na tejto mojej ceste, ďakujem.

NIEKEDY TO NAOZAJ BOLÍ

Moje kolená, stehná a chrbát by sa vedeli vysťažovať nejednému chiropraktikovi. Nikdy nezabudnem ako v júni po prvom dni na prvom jarmoku v Starej Turej, som na druhý deň nebol schopný ráno predávať. Mal som ukrutne silné kŕče v stehnách a lýtkach, ktoré neboli zvyknuté na takú porciu neustáleho státia za pultom.

Aj potom, ďalší víkend na folklórnom festivale v Myjave som dve noci takmer nespal a často som sa budil v spacáku kvôli neznesiteľnej bolesti a kŕčom v nohách. Dnes je to už o niečo lepšie a telo si zvyká na takúto porciu záťaže. Všetka tá bolesť tela a občasné kruhy pod očami, toto všetko za to stojí. Rozhovor ako bol ten s Peťom Kováčom,  je presne to, čo mi robí najväčšiu radosť a čo ma napĺňa zadosťučinením.

V Terchovej som stretol veľa krásnych, usmiatych a dobrých ľudí. Stretol som, nestretol, oni vlastne prišli za mnou, lebo ja sa zo stánku neodvážim ani pohnúť, iba keď naozaj „horí“ utečiem na bleskurýchle WC, alebo len na veľmi krátku chvíľu sa idem schovať niekde k stromu.

Stretol som aj niekoľko podnikateľov a asi tri „nezašnurované“ učiteľky, ktorých zaujímala nielen nádherná keramika, ale konečne po dvoch mesiacoch nosenia, som mal hneď niekoľko dôvodov rozprávať o našich „slobodných“ knižkách z vydavateľstva Peoplecomm.

Dokonca sme aj (v sobotu podvečer ma pri predaji vystriedala Rebeka s Kristiánom) niekoľko kusov predali. Zisk na knižkách je minimálny, na rozdiel od iného tovaru, ale bez nich si neviem predstaviť svoje pôsobenie na ktorejkoľvek predajnej akcii. Tieto knižky sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. Sú vodou, chlebom a poslaním „Bojovníka za slobodu“.

Reakcie na náš banner, na reklamu s názvom e-shopu nad stánkom sú rôzne. V každom človeku sa slovné spojenie „jednoduchý život“ spojí s inou asociáciou, a každý si pod tým predstaví niečo iné.

Niekoho to pobúri, niekto vypustí sarkastickú poznámku, niekto sa nahnevá, ale väčšinou naši ľudia súhlasne prikyvujú a usmievajú sa, keď si ho čítajú. Vznikajú otázky typu: Ako to myslia? Čo tým chcú povedať?  A to bol zámer. Provokovať a vyprovokovať zamyslenie nad životom a nad našimi túžbami.

„Jednoduchý život, joj keby to tak bolo. Ja som ho nikdy nemala.“ Posťažovala sa s úsmevom na perách milá, jemne prešedivená pani a ukázala mi na svojho asi 18 ročného postihnutého syna. Pozrel som sa do unavených mahagónových očí a asi na milisekundu som sa dotkol jej pleca a povedal “Ja viem pani…“. Pocítil som niečo silné, v tú chvíľu som bol súčasťou jej sveta a viem, že aj ona mi uverila.

OTVÁRAL SOM DUŠE A LIEČIL BOĽAVÉ SRDCIA

Po dvoch mesiacoch putovania po Slovesku, bolo v Terchovej asi najviac ľudí, ktorí prišli za mnou so svojimi tragickými a dojímavými životnými príbehmi. Väčšinou ľudia chcú len aby som im poradil, alebo pomohol v ich zdravotných problémoch. Nestáva sa často aby mi až v takom množstve a takto veľmi ľudia otvárali svoje duše a srdcia.

Každopádne som rád a vďačný. Vôbec mi to neprekáža. Pokiaľ môžem a je v mojich silách a schopnostiach aspoň na chvíľu zmierniť ich smútok, tak potom som šťastný.

Prišiel za mnou aj ujo „Bača“ od syrov a aj Lucka B.  od klobúkov, ktorí mi tiež porozprávali svoje príbehy a verte mi, že tie ich životné cesty vážia niekoľko ton, obaja však majú spoločných hneď niekoľko vzácnych vlastností. Vedia sa krásne usmievať, majú v sebe množstvo pozitívnej energie, nepozerajú na svet čiernymi, ale ani ružovými okuliarmi.

Majú v povahe bojovať za každých okolností, nevzdávajú sa napriek nepriazni osudu. Nadovšetko milujú slobodu, a tak ako každý bojovník, aj oni veľmi dobre vedia, že sloboda znamená zodpovednosť. Preto sa jej väčšina ľudí bojí. Už teraz sa teším, keď oboch stretnem na niektorom z festivalov a dobijem si baterky aj ja.

Majte sa krásne, pamätajme, že nič nemusíme a ak chceme zabávajme sa.
Vlad F

P.S.
Peter Kováč – Reefe a jeho atmosféra a emócie Jánošíkové dni 2016: