„Aby sme rozšírili svoju realitu, bohatý otec nám odporúčal čítať životopisy ľudí, ktorí žili tak, ako by sme chceli žiť my. Čítali sme napríklad životopisy J.D.Rockefellera a Henryho Forda. Ale aj o Billovi Gatesovi, ktorý sa stal najbohatším človekom na svete, keď mal niečo vyše 30 rokov. Ak tieto príbehy nerozšíria vašu realitu, pochybujem, že ju niečo môže rozšíriť.“ Napísal Róbert Kiyosaki v jednej zo svojich kníh.
Ja som tiež čítaval a dodnes rád čítam životopisy. Nechcem a nemôžem napísať, že za mladi, lebo som stále mladý.
Takže niekedy dávno v minulosti, som čítal životopis „Napoleón Bonaparte“, „Žihadlo“ – životopis Stinga, „Moje roky s Andym Warholom“ od Ultra Violet alebo „Nikto to tu neprežije“, životopis Jimma Morissona, speváka skupiny The Doors. V knižnici čakajú, „Snehová guľa“ o živote a biznise Warrena Buffetta a „Mág“, životopis brazílskeho spisovateľa Paula Coelha. V poslednej dobe som čítal životopisy „Gándhí človek“, „Úvahy a prejavy“ od Tomáša Baťu a nakoniec „Znovuzrodenie Apple“ životopis Steve Jobsa. Iba vďaka tejto knihe, môžem dnes písať tieto riadky na nielen krásnej, ale aj na neskutočne kvalitnej a výnimočnej pracovnej pomôcke, na notebooku MacBook Pro. Keby nebolo tejto knihy, nikdy by som netúžil dotýkať sa klávesov práve tohto počítača. Steve Jobs je jedným z mojich vzorov, tak ako aj Henry Ford, kvôli ktorému som si ako prvé vlastné auto kúpil „KÁčatko“. Mnohí ľudia neveriacky krútili hlavou keď som im povedal, že Ford Ka a MacBook som si vybral iba kvôli dennodennej pripomienke na moje vzory, kvôli ničomu inému.
Nestotožňujem sa však s vetou R. Kiyosakiho, že by som chcel žiť ako oni. Ja čítam životopisy preto, aby som sa učil a poučil, spôsobom, ako mi môj ocino od malička vštepoval do mojej mysle: ,,Je lepšie učiť sa na chybách druhých ako na svojich.”
Peter Krištofovič na svojom CDčku pre manažérov hovorí: „ „Keď mi manažéri povedia, že nemajú čas čítať knihy, odpovedám: ,,Keď nemáš čas čítať knihy, tak načo máš čas?”
A ďalej pokračuje: „Priemerný občan EU presedí pred televízorom v priemere štyri hodiny denne. Keby tieto štyri hodiny venoval čítaním odbornej literatúry, do piatich rokov by sa z neho stal špičkový špecialista vo svojom obore.“
Ja už dlhé roky odporúčam splupracovníkom ako si zjednodušiť život a získať drahocenný čas tým, že obmedzíme prísun nadbytočných informácií. Mohli by sme menej pozerať televízor alebo si budeme vyberať iba rozprávky. Prestaneme čítať noviny a časopisy a budeme si dávať pozor aj na internet a na niektoré úvodné stránky plné „extra zaujímavých“ headlinov. Budeme sa viac rozprávať s ľuďmi, a samozrejme čítať knižky i keď je tiež pravda: „Nie je kniha ako kniha.“
Našťastie, my nič nemusíme a ak chceme, môžeme si prečítať nejaký životopis a tým sa finančne vzdelávať.
Majte sa krásne.
Vlad F & LUKO (foto)
