Tento týždeň, sme sa so spolupracovníkmi zúčastnili jedného zaujímavého workshopu o online marketingu a tvorbe komunikačnej stratégie, na ktorom mi potvrdili môj subjektívny názor, že ľudí na sociálnych sieťach najviac zaujmeme videom či fotografiou s mačičkami, psíkmi alebo s deťmi.

Mne vôbec neprekážajú takéto obrázky, naopak, páčia sa mi rovnako ako vám. Avšak už dlhšiu dobu, asi od kedy pracujem na projekte „Recepty starej mamy“, sa zamýšľam nad tým, prečo sa ľudia nechvália, „nelepia“ na svoje nástenky, nezdieľajú v tomto cyber priestore, príspevky o svojich rodičoch či starých rodičoch? Veď my sme „iba“ normálni ľudia a nie firmy riadené marketingovými špecialistami, ktoré musia svojimi obrázkami a videami zaujať čo najviac ľudí, lebo inak nesplnia svoje nastavené ekonomické ciele.

Ja iba o tom rozmýšľam, nepoznám odpoveď prečo to ľudia nerobia v online svete. Čo by však bolo omnoho smutnejšie? Ak by sme sa aj v reálnom, v offline svete, na rodičov, starých rodičov, babky a dedkov vykašlali a žili s nimi takým spôsobom, ako by sme ich už vyhodili do starého železa spolu s nepotrebným hrdzavým riadom.

Milujem ten pohľad, keď vidím prarodičov ako so svojimi vnúčatami, chodia po lese a zbierajú hríby, ako sa spolu hrajú v parku alebo sedia na lavičke v Tepliciach a rozprávajú im svoje príbehy z detstva. Je veľmi dobré, keď sa vraciame k receptom a radám našich babičiek pri liečení rôznych zdravotných problémov, pri zbieraní a sušení byliniek alebo pri varení kultových dobrôt.
Zmena prístupu celej spoločnosti k „seniorom“, je podľa mnohých beh na dlhú trať. Myslím si, že by sme mohli aspoň začať sami u seba, vo svojej rodine a vo svojom okolí. Je veľa starčekov a stareniek, ktorí žijú v našej blízkosti bez svojej rodiny avšak mnohí z nich stále túžia byť aktívnym a užitočným členom spoločenstva. Boja sa však prejaviť, lebo sa už zmierili s tým nákazlivým pocitom odstrčenia.

Všetky generácie sa môžu navzájom veľmi veľa naučiť a môžu si do nekonečna predávať skúsenosti, stačí mať len otvorené srdcia, oči a ochotu počúvať. Mohli by sme sa aspoň o to pokúsiť a ísť deťom príkladom, aby sa aj nám náhodou nestalo, že sa predčasne ocitneme na „afterparty“ v Marius Pedersene.

Majte sa krásne a pamätajme, že nič nemusíme.
Vlad F