“Zdá sa mi, že v štyroch rokoch sme jednoducho všetci boli umelcami, básnikmi, maliarmi, ale potom sme prišli do školy, aby sa z nás časom stali zamestnanci. Niekto dokonca hovorí o „kastrácii schopností“.
Pokiaľ by som mal vybrať jeden rozdiel medzi dospelými a deťmi, potom by to bola práve detská odvaha riskovať, ísť do nových vecí a žiť mimo zónu komfortu, bez obáv, čo si o nás druhí pomyslia.
Ja verím, že malé riziko znamená malý teda obyčajný (podľa obyčajov iných ľudí) život, a naopak veľké riziko môže priniesť veľký a teda ne-obyčajný, originálny život, ktorý bude mať význam. Zároveň schopnosť žiť mimo komfortnú zónu, teda riskovať a zákonite tiež robiť chyby, považujem za kľúčovú schopnosť pre život v 21. Storočí.
Kde je strach z chýb, tam nikdy nebudú inovácie.
Gary Hamel vo svojej knihe Na čom dnes záleží opísal nasledujúcich šesť ľudských vlastností a ich význam pre úspech v práci a podnikaní v 21. Storočí:
- vášnivý záujem – 35%
- tvorivosť – 25%
- iniciatívnosť – 20%
- rozumové schopnosti – 15%
- pracovitosť – 5%
- poslušnosť – 0%
Body 4-6 si môžeme kúpiť v Číne, Indii, alebo aj na iných miestach a to omnoho lacnejšie než v Európe. Je evidentné, že pokiaľ sú tieto tri položky tým jediným čo firma od svojich ľudí získa, dlhodobo pravdepodobne neprežije. Preto je potrebné do práce zapojiť vlastnosti, ktoré posledných dvesto rokov ležali bez úžitku.
Je to predovšetkým INICIATÍVA, kedy ľudia nečakajú, kým im niekto zadá úlohu, ale sami sa púšťajú do práce, kedykoľvek vidia potrebu a príležitosť. Ďalšia je ľudská TVORIVOSŤ, teda schopnosť spochybňovať zažité spôsoby alebo všeobecne prijímané pravdy. A je to predovšetkým VÁŠEŇ či ZÁPAL, ktorý ľudia vkladajú do svojej práce, keď ju chápu ako svoje poslanie a vykonávajú ju primárne preto, že v nej vidia vyšší zmysel.
Iniciatíva, kreativita aj vášeň sú vrodené dary, ktoré je možné objaviť a rozvinúť. Nemôžeme ich však dať druhým ľuďom za úlohu.
Myslím si, že pokiaľ chceme vytvárať krásne, originálne veci, ktoré v ideálnom prípade aj posúvajú svet k lepšiemu, mali by sme tráviť čas obklopení krásou. Pri návštevách niektorých alternatívnych škôl vidím, že je možné školu postaviť ako krásne ihrisko, nie ako malú šedivú fabriku. Vidím, čo to robí s deťmi a hovorím si: „Toto je cesta.“
Potrebujeme viesť ľudí k tomu, aby preberali iniciatívu a stali sa z nich výnimoční, samostatne mysliaci ľudia, ktorí budú spochybňovať súčasný stav vecí a nadväzovať blízke vzťahy. A zároveň aby chápali, že konzum nie je riešením súčasných problémov sveta.
Konkurenčný tlak, expanzia ázijských krajín a rozvoj technológií sa postará o to, že mnohé továrne sa z našich častí sveta začnú presúvať smerom na východ. Mnohé pracovné pozície prestanú existovať. A na prácu, pre ktorú sa človek pripravoval osemnásť i viac rokov, zrazu začne stáť vo fronte.
Uspejú ľudia, ktorí si dokážu svoju prácu vymyslieť a pokiaľ bude potrebné, vymyslia si ju znovu.”
Tomáš Hajzler & LUKO (foto) & Vlad F
z knihy: Peníze, nebo život? (No.6/12 – 1/2)
