Pred niekoľkými rokmi som raz doobeda sedel v parku a čítal noviny, keď ku mne pristúpil jeden starší pán a sadol si vedľa mňa. Vyzeral tak na sedemdesiat, mal šediny a riedke vlasy, jeho chrbát bol ohnutý a pri chôdzi sa opieral o palicu. Plukovník Branford – budem ho tak volať napriek tomu, že to nie je jeho pravé meno – ma zaujal veľmi zaujímavým rozprávaním o svojich dobrodružstvách. Keď sme sa rozlúčili, dohodli sme si nové stretnutie a v krátkej dobe sa medzi nami vyvinulo priateľstvo, ktoré mu pomohlo zbaviť sa váhania, keď mi chcel rozprávať o niečom dôležitom. Najskôr pomaly, ale potom s narastajúcou dôverou začal hovoriť.
Pred niekoľkými rokmi žil pracovne v Indii a niekedy sa mu podarilo vypočuť zaujímavé historky domorodcov. Príbeh, ktorý obzvlášť vzbudil jeho pozornosť sa týkal jednej skupiny lámov alebo tibetských mníchov, ktorí podľa rozprávania poznajú tajomstvo „prameňa mladosti“. Boli to historky o starých mužoch, ktorí potom, čo ich kláštor našli a žili v ňom, tajuplným spôsobom získali zdravie, silu a vitalitu. Ale presnú polohu tohto zvláštneho a zázračného miesta vraj nikto nepoznal.
Ako mnohí iní zistil aj plukovník Bradford vo svojich štyridsiatich rokoch, že začína starnúť a že tento proces nie je schopný zastaviť.
Čím viac o zázračnom „prameni mladosti“ počul, tím viac prichádzal k presvedčeniu, že takéto miesto naozaj existuje. Začal zbierať informácie a postupne sa ho zmocnila túžba kláštor nájsť. Pýtal sa ma, či by som ho nechcel na ceste sprevádzať. Istú chvíľu som vážne premýšľal, že sa s plukovníkom naozaj hľadania zúčastním. Zvíťazil však rozum, praktické a triezve uvažovanie, že je chybou chcieť vyhrať nad starobou. Rozhodol som sa záporne.
Prešli roky a v každodenných starostiach zmizol plukovník Bradford a jeho Šangri-La úplne z mojej mysle. Až raz, keď som sa vrátil domov som našiel list písaný plukovníkovou rukou. Oznamoval, že napriek mnohým ťažkostiam a neúspechom verí, že stojí pred objavom „prameňa“. Ubehlo mnoho mesiacov a konečne prišiel druhý list. Plukovník nielenže „prameň mladosti“ našiel, ale chcel sa s týmto tajomstvom vrátiť a niekedy v najbližších mesiacoch sa stretnúť.
Prešli štyri roky od chvíle, kedy som svojho starého priateľa videl naposledy a teraz som rozmýšľal ako sa za tú dobu zmenil.
„Plukovník Bradford je tu a chce vás navštíviť“.
„Pošlite ho hneď ku mne“ povedal so môjmu domovníkovi do telefónu. Keď som však otvoril dvere na moje sklamanie som nevidel plukovníka, ale nejakého cudzieho omnoho mladšieho muža.
„Čo sa robí, vy ste ma neočakával?“
„Myslel som, že je to niekto iný,“ odpovedal som trochu zmätene.
„Pozrite sa poriadne na moju tvár. Musím sa skutočne predstavovať?“
Môj zmätok sa zmenil v úžas a potom v ohromenie, keď som si postavu pred sebou prezrel. Namiesto ohnutého, bledého a starého muža s palicou som videl veľkú vzpriamenú postavu. Z jeho tváre vyžarovalo zdravie, mal husté tmavé vlasy bez stopy šedín.
„Som to naozaj ja,“ povedal plukovník.
Radostnou úľavou som plukovníka objal a neschopný udržať na uzde svoje vzrušenie som ho zavalil záplavou otázok.
„Počkajte, počkajte, nechajte ma najskôr trochu vydýchnuť, a potom vám budem rozprávať všetko, čo sa stalo.“ ….
Peter Kelder & LUKO (foto) & Vlad F (No.2/6)
